MÔJ DRUHÝ Pôrodný Príbeh – bleskový pôrod s trochu dramatickým odchodom z pôrodnice

Mnohé z vás poznajú môj prvý pôrodný príbeh, ktorý bol pre mňa ako z hororu. No tento bol o niečom úplne inom 🙂 hoci sa priznám, nie úplne na 100 % ako som si želala… ale aj tak super…

Prebehol veľmi rýchlo, čo aj mňa samotnú veľmi prekvapilo, bez akýchkoľvek umelých zásahov, chemických liekov, poranení či odlúčenia od bábätka. Príprava sa oplatila 🙂 Veď čítajte  do konca.

Bola klasická noc, kedy som sa cca okolo pol druhej zobudila na bežnú nočnú cikpauzu. No odvtedy som už nejako nemohla zaspať. Okolo druhej som pocítila prvé tvrdnutie bruška, ktoré bolo však už intenzívnejšie ako to klasické počas tehotenstva a tak som začala tušiť, že sa možno niečo začína diať.

Začala som si to stopovať a vlny kontrakcii prichádzali cca každých 15 minút. Pred štvrtou ráno som už písala svojej dule, že to dnes už asi dáme a že sa jej ráno ozvem, ako to pokračuje.

Do rána som už nespala… zapla som si v mobile na sluchádka moje Afirmácie k pôrodu a ponorila sa do seba v relaxácii a hlbokom dýchaní počas kontrakcii, ktoré cezo mňa takto jemne prechádzali.

Pomedzi to som ešte stíhala kojiť aj môjho dvojročného synčeka, ktorý sa zvykne nad ránom už častejšie budiť.

Okolo piatej ráno sa náš synček – ranný vtáčik už budil – ako zvyčajne každý deň, tak som zobudila aj môjho manžela so slovami, že dnes asi rodíme :).

Vyplesol na mňa oči a hneď ho to prebralo 🙂 Vyplašene sa ma spýtal, čo ako teraz a ja mu na to, že ešte klídek, máme čas, zatiaľ sa vlny kontrakcii neskracujú, neodteká mi ani plodová voda, tak sa pomaly vychystajme a budeme čakať čo sa bude diať.

Dala som si krátku, teplú sprchu, obliekla sa a išla si spraviť do termosky čerstvý maliníkovo-alchymikový čajík na podporu kontrakcii a vybrala zohriať z mrazáku pripravený domáci vývar na doplnenie energie do pôrodnice. Pred odchodom som to samozrejme všetko v rýchlosti zabudla v kuchyni na linke 🙂

Vychystali sme malého k staršej sestre a manžel ho išiel k nej odniesť. Medzi tým som už volala moje pôrodníčke a pôrodnej asistentke, že budem asi dnes rodiť a ozvem sa keď vyrazíme do pôrodnice.

Volala som aj na pôrodné sály a rezervovala si už dopredu nadštandardnú samostatnú izbu pre 1. aj 2. dobu pôrodnú, ktorú som chcela.

Kým som čakala doma na manžela, kontrakcie sa prehupli z 15 na 10 minút a nabrali na intenzite. No všetky som krásne predýchavala pri neustálom počúvaní afirmácii, uvoľňovala sa pri nich a prechádzali cezo mňa naozaj veľmi jemne.

Neporovnateľne s tým, čo som zažila pri prvom pôrode… doslova muky celé hodiny pod stresom, ktorý som vtedy prežívala v pôrodnici. Keď manžel došiel, rovno sme už sadali do auta a išli do Trebišovskej pôrodnice.

Dulu, ktorá už bola tiež na ceste k nám sme nasmerovali tiež rovno do pôrodnice, že sa stretneme už tam. Bolo 6:52 keď sme vyrazili s našej dedinky do Trebišova.

Pamätám si ako som pozerala z okna auta, kde nádherne vychádzalo veľké oranžové slnko na krásnej modrej oblohe… a hovorila som si… nádherný deň na pôrod 🙂

Došli sme na parkovisko pred nemocnicu, no čakali sme ešte pár minút v aute, kým prejde ďalšia vlna kontrakcii, aby som sa mohla v kľude sústrediť a myslela som, že keď prejde, stihneme do príchodu ďalšej prejsť na príjem pôrodnice. Bolo 7:15, keď sme vyšli z auta.

No keď som vystúpila, prešla som pár metrov a nastúpila ďalšia.  Odvtedy som už každých pár prejdených metrov stála a predýchavala vlny kontrakcii. Bolo to už dosť náročné, kráčať a dôjsť k výťahom, no nacvičené hlboké dýchanie a afirmácie k pôrodu, ktoré som neustále počúvala cez sluchátka mobilu ma vracali späť do uvolnenia… no neboli to samozrejme na to dokonale podmienky.

Vo výťahu cestou na 8. poschodie na príjem pôrodnice sme sa ešte s manželom stihli krásne bozkávať a tešili sme sa, na svoje bábätko 🙂 Došli sme na nadštandardnú samostatnú izbu pre 1. dobu pôrodnú a uvítala nás moja zazmluvnená pôrodníčka a pôrodná asistentka.

Mala som sa prezliecť do košele a ísť na ambulanciu na vstupné vyšetrenie. No už pri prezliekaní som vedela, že do ambulancie, ktorá bola dosť ďaleko od izby na chodbe pri výťahoch už nedôjdem.

Pri presúvaní z miesta na miesto, som sa už nevedela tak dokonale sústrediť na dýchanie a uvoľňovanie počas vĺn kontrakcii, tak som poslala manžela za doktorkou, že tam už nedôjdem, že nech ma vyšetrí na izbe.

Chcela spraviť ešte ultrazvuk pre polohu bábätka a ozvy, no to som jej počas ďalšej vlny kontrakcii odmietla a žiadala krátku kontrolu bábätka len prenosným dopplerom. Vedela som, že je bábätko v správnej polohe hlavičkou dole, čo som cítila vždy, keď sa mu v brušku čkalo :).

Hoci bola po mojom odmietnutí ultrazvuku, trochu nepríjemná… že ona predsa musí… klasická lekárska veta… hoci som jej na poradňach vravela, že vyšetrenia si dám robiť počas pôrodu podľa zhodnotenia aktuálnej situácie… asi na to pozabudla… no nedala som sa :).

Aj ona po vnútornom vyšetrení na izbe pochopila, že už nikam nejdem 🙂 Bola som už na 8 cm otvorená a plodový vak už vypukoval.

Ostali sme pár sekúnd s manželom na izbe sami, chcela som si ešte akurát obuť papuče, no zrazu prišiel neskutočný tlak, ktorý ma dal do kolien a vylpeskla zo mňa plodová voda.

Ten tlak som už poznala z prvého pôrodu a vedela som, že už ide bábätko von. A vtedy mi prešlo hlavou… UŽ… tak skoro… veď som ešte nič nestihla… vaňu, na ktorú som sa tešila, aromaterapiu, masáže, konečne kľudnú hlbokú relaxáciu bez presúvania sa… no už to proste išlo…

Prešli sme oproti cez chodbu na pôrodnú sálu. Tu som pri príchode do pôrodnice žiadala napustiť vaňu, kde som si chcela ešte užiť v teplej vode a možno aj porodiť do vody.

No keďže prešlo asi len necelých 10 min, čo sme tam došli, zbadala som vo vani približne 10 cm vody, tak som rovno zamierila na žinienku, ktorú tam majú tiež k dispozícii na pôrod.

Medzi tým niekedy dobehla aj moja dula na poslednú chvíľu a začala so mnou na žinienke v podrepe krásne zhlboka dýchať, čo mi tú chvíľočku veľmi pomohlo vrátiť sa do kľudu. No o pár sekúnd už prišli ďalšie obrovské tlaky a cítila som ako ide hlavička vonku.

Bola som v polohe nejako v drepe – polo kľaku s jednou nohou… ani nepamätám presne a držala som sa rebriny pred sebou. Napätie povolilo a vedela som, že je hlavička vonku, čo mi aj potvrdili dula s doktorkou, ktorá bola za mnou a bola pripravená chytiť dieťa.

Prišiel ďalší obrovsky tlak a bábätko krásne vykĺzlo von celé :).

Hneď mi ho preložili popod nohy a dali do náručia a konečne som zistila pohlavie. Je to dievčatko… neopísateľný nádherný pocit… prekvapenie, úľava, neskutočné šťastie :). Proste nádhera.

Dala som si ju ihneď na bruško a prikryli sme ju našim červeným uterákom. Bola úplne pokojná, vôbec neplakala, len sladko oddychovala na mne. Bola nádherná… naše maličké klbko šťastia.

Pred pôrodom sme mali vybraté viaceré mená pre chlapca aj pre dievča, no len môj manžel od doktora vedel, akého bude pohlavia. Ja som chcela prekvapenie.

Manžel už teda mal vybraté konkrétne meno a oznámil mi, že to je naša Nikolka. Krásne meno, veľmi som sa potešila 🙂

Keďže mi na žinienke opretá o rebrinu nebolo najpohodlnejšie, presunula som sa vedľa na pôrodné kreslo. Tam sme si vychutnávali ďalej krásne chvíle s Nikolkou v náručí a čakali sme na pôrod placenty.

Tá si dala trochu na čas a vyšla cca po trištvrte hodine sama von do našej prichystanej misky. Pupočník sme nechali úplne dotepať a s placentou sme nechali Nikolku spojenú celé 2 hodiny ako som bola na pôrodnej sále. Tu sa aj prvý krát krásne prisala a cucala kolostrum.

Predtým ako nás išli previesť na izbu šestonedelia, novopečený dvojnásobný otecko prestrihol pupočníkovú šnúru.

Presunuli ma spolu s Nikolkou v náručí na izbu a pokračoval náš krásny neprerušený bonding koža na kožu. Rozlúčili sme sa s dulou a ďalej sa tešili z nášho nádherného dievčatka.

Pred obedom manžel odišiel za našim starším synom, ktorého dal spať v aute a keď sa poobede zobudil prišli naspäť k nám do pôrodnice. Dovtedy som si malú nerušene vychutnávala.

Hoci som nespala od pol 2 v noci, vôbec som nebola unavená. Bola som plná endorfínov, radosti, šťastia a spokojnosti, že ju mám pri sebe zdravučkú, spokojnú bez akýchkoľvek problémov.

Starší syn privítal svoju novú sestričku nádherne… hneď jej dával pusinku a hladkal ju. Nádherný pohľad 🙂 A zanedlho aj spolu tiež prvý krát dudkali z mojich prs… tak ako sme si to počas tehotenstva spolu hovorili… on z jednej dudky a ľaľka z bruška z druhej dudky 🙂 Ďalšie úžasné pocity a pohľady na naše dva pokladíky 🙂

Takto po nejakých šiestich hodinách od pôrodu sme sa s maličkou prvý krát od seba odlepili a s bondingom koža na kožu ma vystriedal jej otecko, zatiaľ čo ja som si išla dať sprchu.

Blížil sa večer a ja som rozmýšľala, čo bude v noci.

Keďže bolo so mnou aj s malou všetko v poriadku a pôrod bol bez akýchkoľvek komplikácii, rozhodli sme sa s manželom, že ak bude po večernej vizite všetko v poriadku, tak odchádzame na noc už domov. A tak aj bolo 🙂

Malú večer prezreli, vyšetrili, prvý krát odvážili a zmerali (mala presne 3000 g a 50 cm) a zhodnotili, že je v úplnom poriadku. U mňa to následne potvrdil službukonajúci pôrodník a tak sme mu oznámili, že chceme ísť domov.

Samozrejme bol zarazený a mal pripomienky, čo sme aj čakali, no nebolo to nič hrozné 🙂 Trošku horšie bolo však novorodenecké oddelenie. Dopredu som v pôrodnom pláne nemala napísaný skorší odchod z pôrodnice… to by mi asi nikde na Slovensku (okrem Martina, čo viem) dopredu neprešlo.

Takže som o tom nikomu v pôrodnici predtým nehovorila. No vedela som, že ak bude všetko v poriadku, dlho sa tam nezdržím a radšej si vychutnám rodinnú pohodu po pôrode doma. A tak aj našťastie bolo.

Personál z novorodeneckého za mnou viac krát bol na izbe, presviedčali ma nech ostanem a aj strašili čo všetko sa môže stať, no na otázku aká je pravdepodobnosť, že sa niečo také stane zdravému donosenému novorodencovi, po ľahkom prirodzenom pôrode bez akýchkoľvek komplikácii, ktorý sa krásne prisáva a je kojený nevedeli odpovedať a len strašili… Ale to aj som čakala…

Trvala som na svojom, že ideme domov a aj manžel, cez ktorého to tiež skúšali, aby sme zostali, stál pevne za mnou a nedal sa zlomiť, za čo som na neho veľmi hrdá.

Ukončili sme to s personálom, že teda idú vypísať prepúšťacie papiere a reverz a začali sme sa chystať domov. A vtedy nám to ešte osladil náš synček, ktorý nebol vyspatý, tak ako zvykne so mnou doma a už bol večer veľmi unavený.

Ťahal ma von z izby k výťahom, veľmi plakal a vystrájal na celé oddelenie… V takomto strese s plačúcim synom sme sa rýchlo balili a chystali domov. Personálu novorodeneckého to trvalo hroooozne dlho.

Ale skrátim to… išli sme takto jednoducho z pôrodnice s manželom a plačúcimi oboma deťmi veľmi vystresovaný. No v aute sme sa upokojili, obe detičky sladko zaspali a doma sme si konečne s manželom vydýchli.

Hoci môj pôrod nebol znovu na 100 % podľa mojich predstáv, dopadol najlepšie ako mohol :).

Chcela som si pri pôrode vychutnať teplú vaňu, možno v nej aj porodiť, no nestihla sa napustiť :). Odporúčam teda, kto chce rodiť v Trebišove, volajte minimálne hodinu dopredu, nech začnú púšťať vaňu :).

Chcela som pri pôrode využiť aj aromaterapiu a rôzne masáže na uvoľňovanie prirodzeného oxytocínu, no ani nebolo kedy a ani to koniec koncov netrebalo, lebo všetko išlo samo hladko.

Bola som s dulou dohodnutá, že spraví aj nejaké fotky samotného pôrodu a aj video ak sa bude dať, no ledva stihla dobehnúť k pôrodu – samozrejme nie jej chybou.

Najsilnejšie vlny kontrakcii som predýchavala pri presune z parkoviska na izbu pôrodnice, čo tak isto nebolo ideálne na dokonalé uvoľnenie, takže boli aj bolesti, no tak to bohužiaľ vyšlo.

No aj keď som nezažila bezbolestný pôrod, počas tých najsilnejších vĺn kontrakcii, keď som sa naozaj na pár sekúnd dostala do stavu dokonalého uvolnenia a zhlboka dýchala, cítila som taký povznášajúci pocit, pri ktorom zo mňa išlo slastné AAAAAAAAAAA.

Takže som presvedčená o tom, že ak by som mala ešte priestor a čas v pôrodnici, kedy by som sa mohla plne sústrediť na uvoľnenie, bolo by to naozaj úžasne. Žiaľ nestihla som :).

Možno sa mi to podarí pri treťom pôrode, ak Boh dá :).

No tak či tak sa mi moja príprava na pôrod oplatila. Väčšina kontrakcii cezo mňa vďaka hlbokému dýchaniu a uvoľneniu prechádzala naozaj jemne a v pohode.

Maličká vyšla sama vonku bez akýchkoľvek komplikácii na dve kontrakcie. Nikto ma nenútil na kreslo do klasickej polohy pri pôrode, dala som sa do polohy, ako mi samo automaticky šlo.

Maličkú mi ihneď po pôrode priložili telo na telo a ostali sme tak spolu až kým som sa po 6 hodinách nešla na izbe osprchovať a vystriedal ma manžel s bondingom. Nulová separácia.

Nikto jej nerobil nič, čo som si nepriala… žiadne utieranie, umývanie, branie preč odo mňa. Meranie a váženie bolo asi po 8 hodinách od pôrodu, za mojej prítomnosti na izbe.

Nemala som žiadne pôrodné zranenia… ani škrabanček a po pôrode som ihneď fungovala a sedela ako keby cezo mňa žiadne trojkilové bábätko neprešlo :).

Všetko jednoducho prebiehalo tak ako má a ako to dokonale naplánovala matka príroda. Maličká je neustále pri mne a vychutnávame si spoločné chvíle spolu so synčekom a manželom. Nádhera.

Maličká je spokojná, krásne sa kojíme, v noci spolu krásne všetci spinkáme, dokonca aj dlhšie ako keď bol s nami v posteli len náš synček.

Na záver chcem poďakovať svojmu manželovi za podporu a dôveru, ktorú mi dal. Sám po pôrode zhodnotil a každému aj rozpráva, že tento pôrod bol neporovnateľne lepší ako prvý. Že tá príprava, ku ktorej bol občas dosť skeptický stála za to a pôrod som jednoducho zvládla v podstate úplne sama.

Dula toho bohužiaľ veľa nestihla, keďže aj my aj ona sme došli do pôrodnice naozaj na poslednú chvíľu. Vystúpili sme z auta na parkovisku 7:15, asi 10 minút sme išli na príjem a malá sa narodila 7:40. Doktorka len chytila dieťa.

Ale aj tak som veľmi vďačná svojej dule Zuzke Viglaskej za podporu počas tehotenstva a aj za tých pár chvíľ pri samotnom pôrode, pri ktorých ma podporila.

Ďakujem aj pani doktorke, ktorá však nechce byť menovaná, za rešpekt a akceptovanie mojich pôrodných prianí.

A v neposlednom rade naozaj úžasnej vrchnej sestre – pôrodnej asistentke pani Kohanovej, ktorá je anjelom trebišovskej pôrodnice. Skvelá žena – trebalo by ju naklonovať asi do každej pôrodnice na Slovensku :).

Takže to bol môj druhý pôrod, ktorý ma očistil od hrozných spomienok na ten prvý.

Ktorý mi dokázal, že aj na našom v názoroch na pôrod zastaralom Slovensku to ide prirodzene, s láskou, úctou a rešpektom a že príroda je naozaj dokonalá ako to všetko zariadila, keď sú na pôrod správne podmienky.

Každej žene želám takýto pôrod, aby sa mohli naše deti rodiť jemne, hladko, plné pokoja a spokojnosti a aby mamičky mali takto krásne spomienky na pôrod, aké mám teraz po druhom pôrode už aj ja :).

Ak máte záujem, môžem vám s prípravou na takýto hladký pôrod a možno aj omnoho lepší pomôcť.

Som v tom naďalej s vami a pevne verím, že spolu dokážeme zmeniť klasické predstavy o pôrode plné bolesti a komplikácii, pripravíme sa na pôrod v našich pôrodniciach a budeme rodiť ako skutočné ženy, ktoré to prirodzene sami vedia, nie ako nevládne ovečky na páse v pôrodnici.

Ďakujem, že ste si prečítali tento môj príbeh až do konca.

Zdieľajte ho a ak máte záujem a túžite prežiť krásny, hladký, jemný pôrod, pripravte sa spolu so mnou na úžasný pôrod vášho dieťaťa.

A AKÝ JE ĎALŠÍ KROK?

Tu je celá sada prípravy pre tvoj krásny, ľahký pôrod,
ktorý tvorí dohromady jeden celok:

Získaj celú túto KOMPLETNÚ PRÍPRAVU k tvojmu ľahkému pôrodu už DNES.

Držím palce a MYSLI POZITÍVNE 🙂

Ľudka

Ľudka Tóthová
Ľudka Tóthová

Autorka eBooku AKO JEDNODUCHO, PRIRODZENE PORODIŤ >>
Pomáham budúcim mamičkám prežiť krásne, zdravé tehotenstvo, prirodzený pôrod a priviesť na tento svet svoje dieťa s radosťou, láskou, úctou a rešpektom!


Prečítaj si ďalšie články na mojom blogu:

Tehotenstvo po týždňoch

Tehotenstvo po týždňoch1. týždeň 2. týždeň 3. týždeň 4 týždeň 5 týždeň 6 týždeň 7 týždeň 8.…

Celý článok

MÔJ DRUHÝ Pôrodný Príbeh - bleskový pôrod s trochu dramatickým odchodom z pôrodnice

https://www.youtube.com/watch?v=0KVNGQnUP-U&feature=youtu.be Mnohé z vás poznajú môj prvý pôrodný príbeh, ktorý bol pre mňa ako z hororu. No tento bol…

Celý článok

Ľahký pôrod vám zničí týchto 5 "právd"

Ako malé dieťa som si myslela, že bábätká nosí bocian :). S rastom prišlo "vytriezvenie" a táto…

Celý článok
Komentáře